Pripravovaná smernica Európskej únie o boji proti korupcii
Dôvody a ciele
Európska komisia sa rozhodla navrhnúť novú smernicu o boji proti korupcii (smernica), ktorá nahradí súčasný Dohovor o boji proti korupcii úradníkov Európskych spoločenstiev a iné doteraz platné predpisy v oblasti prevencie korupcie. V súčasnosti už svoje stanoviská predložili aj Európsky výbor regiónov a rovnako tak Hospodársky a sociálny výbor. Zástupcovia členských štátov Európskej únie (EÚ) rokujú a pripomienkujú návrh na Rade EÚ a po dohode sa smernica presunie na prvé čítanie do Európskeho parlamentu.
Podľa údajov z Eurobarometra sa až 68% európskych občanov domnieva, že v ich krajine
je korupcia rozšírená. Európska únia sa dlhodobo snaží implementovať kroky, aby zamedzila korupcii, úplatkárstvu, či inej ekonomickej trestnej činnosti, pretože práve táto podrýva hospodársky rozmer EÚ, ktorý je verejnosťou najviac vnímaný. Európskej únii záleží na tom, aby zdroje alokované a poskytnuté jednotlivým štátom boli míňané v súlade s právom a nedochádzalo k zneužívaniu týchto zdrojov.
Avšak, kriminalita sa neustále vyvíja a právny rámec musí odrážať aktuálne otázky, postupy a spôsoby porušovania práva a takpovediac ,,držať s nimi krok‘‘, aby proti nim vedel účinne bojovať. Aj to je dôvodom akejsi aktualizácie spomínaných dokumentov. Členské štáty EÚ budú v prípade prijatia tejto smernice povinné transponovať, teda preniesť tieto zmeny
do svojich vnútroštátnych právnych predpisov.
Zásadné body zo smernice
Dôležitým prvkom predchádzania korupcii je nahlásenie takejto činnosti úradom. EÚ preto dlhodobo usporadúva informačné kampane, aby vysvetlila občanom čo je korupcia, kde sa s ňou možno stretnúť a ako postupovať pri konfrontácii s ňou. Aj v tejto smernici vyzýva členské štáty na rôzne aktivity, ktoré zvýšia povedomie občanov o definícii, vplyve, rozšírenosti a najmä o spôsoboch predchádzania korupcii.
Na to, aby sa korupcia mohla odhaľovať, je potrebné zvyšovať transparentnosť vo všetkých sférach verejnej správy. Hovoríme o nástrojoch ako otvorený prístup k informáciám verejného záujmu, účinné pravidlá zverejňovania a riešenia konfliktov záujmov vo verejnom sektore, účinné pravidlá zverejňovania a overovania majetku verejných činiteľov a podobne.
Smernica hovorí aj: ,,Členské štáty prijmú v prípade potreby opatrenia na podporu účasti občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií a komunitných organizácií na protikorupčných činnostiach.‘‘
Zlatým štandardom sú aj organizácie v štátnych orgánoch, ktoré sa predchádzaním korupcii zaoberajú a táto smernica akcentuje ich významnú úlohu v modernej spoločnosti a právnom štáte. Ďalej vyzdvihuje orgány aj na potláčanie korupcie. V tomto prípade však platí, že prevencia je výhodnejšia ako liečba.
Čo sa však v tejto smernici môže javiť ako rozporuplné a vyvolávajúce diskusie v Rade EÚ je stanovenie trestných sadzieb za trestné činy ako úplatkárstvo, sprenevera, obchodovanie s vplyvom, zneužitie funkcie, marenie spravodlivosti, obohatenie z trestných činov korupcie.
Ak by sa takéto znenie smernice prijalo, znamenalo by to povinnosť upraviť vnútroštátne predpisy v súlade s touto smernicou. Česká republika spolu s ďalšími štátmi v rámci politického dialógu komunikovali pochybnosti o dodržaní zásady subsidiarity.
Ďalej EÚ stanovuje povinnosť zberu dát v oblasti korupcie ako počet nahlásených prípadov, vyšetrovaných prípadov, odsúdených osôb a podobne, aby existovala štatistika, ktorá bude slúžiť ako základ pre kvalitnejšie právne úpravy.